Zdvihni papierik a pomôžeš duši v očistci

    Dobro rozdávaním rastie a inšpiruje. Povedzme si to na malom príbehu.

Vystupujú v ňom zatiaľ dvaja. Prvého si nazvime ujo kovboj Ondrej.
Chodil so strapcami, čo sa mu stále kolísali. Stále v kovbojskom. Až
to začalo niektorým ľuďom prekážať. Hovorili mu: čo ty furt v tej
vetrovke chodíš? A on si len chodil, usmieval sa, flegmaticky hodil
rukou a chodil ďalej. V tej istej „vetrovke“.  Bol aj druhý človek,
ten furt chodil po meste a zbieral odpadky. Nazvime si ho ujo smetiar
Edko. Všetci ho mali radi. Veď nikomu neubližoval, naopak, čistil
mesto po nepodarených ľuďoch robiacich si zo Slovenska veľké smetisko.
Bol skutočnou celebritou, lebo vynikal a bol obľúbený. A ten prvý sa
inšpiroval druhým. Keď raz kovboj prišiel do Bystrice, prechádzali sme
k jeho autu. Mal ho zaparkované pri tom lietadle, čo je neďaleko
námestia. Ale čo sa nestalo. Teda stalo, ale viete, hovorí sa to tak,
že nestalo. Minimálne v rozprávkach. A toto veru bola taká malá
rozprávka. Nuž tento človek sa zrazu zastavil, pozrel pár metrov za
sebou a zbadal akýsi plastový pohár odhodený len tak na zemi, ako keby
sa nechumelilo. Len sa tam tak kolísal z pravej na ľavú stranu a z
ľavej na pravú - ako tie strapce na vetrovke. A vedľa neho poletovali
akési noviny. Nuž. A vtedy sa stalo niečo, čo ma veľmi prekvapilo. Ujo
kovboj Ondrej sa učupil a všetky tieto smeti pozbieral. A kľačiačky
prešiel ešte aj pár metrov ďalej, lebo noviny sa medzitým rozdelili. A
ja som sa zahanbene pozeral, ako kovboj Ondrej čistí mesto, z ktorého
ani nie je. A povedal som si: tak toto je hanba, že jednak si
dopustíme poletujúce papiere po uliciach a jednak, že my si
neupraceme, ale upratuje nám človek, ktorý býva ďaleko od nás. A po
čase som sa dozvedel, že kovboja Ondreja inšpiroval smetiar Edko.
Dobro svojím uskutočňovaním skutočne rastie. Lebo inšpiruje. Je ako
kvasinka vhodená do múky s vodou. Tá kvasinka prekvasí celý kvas. Aj
dobro. Znásobuje sa. Dokonca som počul, že zodvihnutím jedného
papierika zo zeme dostaneme jednu dušu z očistca do neba. To povedal
jeden nemenovaný kňaz. No nestojí to aspoň za tento fakt chodiť a
zbierať zo zeme smeti? Verme, že dobro prináša len dobro. A znásobuje
sa už len jeho praktizovaním. Ako množiace sa bunky. Takto môžeme
inšpirovať k pomoci množstva duší z očistca, teda zo stravu očistenia
sa pred vstupom do neba. Niektorí sa tam dostanú. A potom čakajú naše
modlitby, aby tam neboli dlho. Keď som sa dopočul, že zdvihnutie
jedného papierika dokáže až toľkoto, tak som bol k upratovaniu
povzbudený ešte viac. S Božou pomocou sa nám podarilo upratať časti
niektorých ulíc. Či potrebujeme ďalších pomocníkov? Jasné. Pridáte sa?
Pomôžeme prírode, mestám, aby boli krajšie a dokonca aj dušiam v
očistci. Kontaktovať ma môžete cez moju spisovateľskú webovú stránku
www.torontonara.webnode.sk. Ďakujem za Vaše robenie dobra. Akékoľvek
dobro robíte vo svojich životoch, za to vám ďakujem.

PhDr. Michal Albert, PhD.
autor provokatívnych kníh a eko-aktivista, publikované 28. 2. 2016 v Martinsku a Bystricku

Spovede Toronta Naru