Rozvojom technológií, globalizáciou komunikácie, mediálnej sféry, dostávame veľkú výhodu, ktorá sa však môže stať aj nevýhodou. Predovšetkým je to v nasávaní zla – či už cez negatívne správy, alebo negatívne filmy. Zlo sa tu však prezentuje ako niečo nám neškodiace, veď ak sa nám už pohľad na dané zlo zdá odporný, ak je tam veľa krvi, tak jednoducho prepneme na iný program. Ale zdanie, že týmto zlo odstránime, alebo, že ho tým nenasajeme, je skutočne len zdaním. Podvedome do nás ide. Navonok sme však voči nemu otupení, veď ho považujeme len za obraz v televízore. A keď sa nás dotýka, jednoducho vypneme. Tak sa to potom stane aj s obrazom, ktorý vidíme na uliciach. Bieda, alebo niekto potrebuje pomoc? Môžeme jednoducho vypnúť pomyselný gombík a povedať si, že sa nás to netýka. Prepneme na inú myšlienku, na pomyselný iný program. Miestami môže tento stav, keď je všetko také blízke, ale zároveň také ďaleké, byť deštrukčný voči našej aktivite. Máme ruky, nohy, rozum, prirodzený zákon, vyžaduje sa tak od nás činy, aktivity. Ale súčasná globalizácia, keď sa dá už skoro všetko robiť na diaľkový ovládač, v nás evokuje nepotrebnosť akcie. Aktívni máme byť v presadzovaní dobra a v zmenšovaní dôsledkov zla. Len sa nám to robí ťažko, keď sa vytvára dojem, že žijeme v bubline, s množstvom pomyselných televíznych kanálov. To naozaj evokuje, že stačí prepnúť pomyselný program, ak je pomyselný film príliš brutálny. Ale takto sa v tej bubline naozaj môžeme utopiť vo vlastnej neschopnosti plniť poslanie, na ktoré sme tu: byť aktívni, zanechať po sebe stopu, pomáhať dobru a potláčať zlo. Sebectvo aj vďaka globalizácii dennodenne rastie. Ale, milí čitatelia, verím, že my sa nechceme utopiť v bubline sebectva.

PhDr. Michal Albert, PhD., spisovateľ, publikované v Martinsku 5. 8. 2016