V nedeľu som bol v kostole, kde ma už na prvý pohľad niečo vyrušilo.

Boli to vrúcne prosby o to, aby ľudia zahlasovali v súťaži a pomohli
tak opraviť unikátne fresky. Tento aktivizmus miestnych kresťanov a
ich zapálenosť a oddanosť ma dohnali k tomu, že som aj ja zahlasoval
za kostol v Čeríne. Je z nášho regiónu, poznám ho, je krásny a
skutočne dýcha históriou. Takže som to videl ako možnosť, aby som
malým dielom mohol prispel k tomu, že ho určitá nadácia, ktorá súťaž
vyhlásila, skrášli zo svojich prostriedkov. Nakoniec náš kostol
porazil prešovskú Kalváriu o takmer tisíc hlasov. Je úžasné, ako sa
ľudia zmobilizovali a pomohli. Keby sa na to vykašľali, nevyhral by to
tento kostol. Na druhej strane je škoda, že hoci sa aj Prešovčania
evidentne snažili, tak prehrali. Ich Kalvária na opravu fresiek musí
počkať. Možno na ďalší rok. No vráťme sa k víťazstvu Čerína a
aktivizmu aktivistov, s ktorým som sa stretol. Je to super, že takto
zabojovali a vyhrali. A že ľudia zahlasovali. Je super, že kostol bude
mať zreštaurované fresky. Čo však chcem k tomu dodať je nasledovné:
Prečo žijeme v spoločnosti, v ktorej sa tak zabúda na kultúru, že
pomaly na kolenách musia o jej záchranu prosiť aktivisti? Prečo sa o
kultúru nestará výraznejšie a úspešnejšie štát? Prečo je kultúra
pomaly to posledné, na čo sa myslí? Hrady, zámky a sakrálne stavby sa
nám rúcajú pred očami. Nebyť týchto aktivistov, ktorí mobilizovali,
tento kostol by to nevyhral. Je super, že vyhral, ale čo ďalší
kandidáti na opravu fresiek? Prečo pri stave, keď každý platí dane, sa
musia aktivisti po kolenách prosíkať, aby ľudia nezostali pasívni a
hlasovali? Prečo napriek tomu, že platíme dane, nie je kultúre viac
nadelené práve z daní? Namiesto rôzneho miznutia peňazí... Vďaka Bohu
za aktivistov, lebo práve aj vďaka nim sa o týchto otázkach kultúry
môžeme zamýšľať. Ja by som o tej súťaži ani nevedel, nebyť ich snahy.
Aj preto malý kúsok snahy ku záchrane kultúry pridávam aj ja. Aj práve
preto píšem provokatívne knihy. Aj práve preto som spisovateľom. Aj
práve preto som s manželkou napísal pre mnohých poburujúcu knihu, v
ktorej prinášame pohľad na mesto zapísané v zozname svetového
kultúrneho dedičstva UNESCO, ktoré je zničené v nemilosrdných
plameňoch. Aby sa ľudia zamysleli nad tým, že ak niečo dnes stojí, ak
je aj zapísané na nejakom zozname, to ešte neznamená, že to budeme mať
večne. Ak zostaneme pasívni voči kultúre, tak kultúra bude spálená.
Jedna dievčina sa ma pýtala, prečo som dopustil, aby najkrajšie
japonské mesto Kjóto zhorelo. A odpovedám, že práve pre to, aby sme sa
nad tým zamysleli. Že nad hodnotami musíme bdieť, inak o ne môžeme
prísť. Aj preto organizujem čistenie sídlisk, miest, životného
prostredia... Chcem za sebou zanechať stopu, že som vo sfére boja za
kultúru a boja proti predsudkom uskutočnil určité kroky. Že som
nečakal, ako pomyselné Kjóto zhorí. Teším sa, že mi rozumiete. Ďakujem
za Vašu podporu. Pridať sa môžete vy všetci, termíny budú na mojej
spisovateľskej stránke.

PhDr. Michal Albert, PhD., aktivista,
autor kníh o záchrane kultúry i životného prostredia. Publikované v Bystricku, Liptovsku a Žiarsku 11. 3. 2016