Ďalšie z titulky
Zdvihni papierik a pomôžeš duši v očistci
Chodil so strapcami, čo sa mu stále kolísali. Stále v kovbojskom. Až
to začalo niektorým ľuďom prekážať. Hovorili mu: čo ty furt v tej
vetrovke chodíš? A on si len chodil, usmieval sa, flegmaticky hodil
rukou a chodil ďalej. V tej istej „vetrovke“. Bol aj druhý človek,
ten furt chodil po meste a zbieral odpadky. Nazvime si ho ujo smetiar
Edko. Všetci ho mali radi. Veď nikomu neubližoval, naopak, čistil
mesto po nepodarených ľuďoch robiacich si zo Slovenska veľké smetisko.
Bol skutočnou celebritou, lebo vynikal a bol obľúbený. A ten prvý sa
inšpiroval druhým. Keď raz kovboj prišiel do Bystrice, prechádzali sme
k jeho autu. Mal ho zaparkované pri tom lietadle, čo je neďaleko
námestia. Ale čo sa nestalo. Teda stalo, ale viete, hovorí sa to tak,
že nestalo. Minimálne v rozprávkach. A toto veru bola taká malá
rozprávka. Nuž tento človek sa zrazu zastavil, pozrel pár metrov za
sebou a zbadal akýsi plastový pohár odhodený len tak na zemi, ako keby
sa nechumelilo. Len sa tam tak kolísal z pravej na ľavú stranu a z
ľavej na pravú - ako tie strapce na vetrovke. A vedľa neho poletovali
akési noviny. Nuž. A vtedy sa stalo niečo, čo ma veľmi prekvapilo. Ujo
kovboj Ondrej sa učupil a všetky tieto smeti pozbieral. A kľačiačky
prešiel ešte aj pár metrov ďalej, lebo noviny sa medzitým rozdelili. A
ja som sa zahanbene pozeral, ako kovboj Ondrej čistí mesto, z ktorého
ani nie je. A povedal som si: tak toto je hanba, že jednak si
dopustíme poletujúce papiere po uliciach a jednak, že my si
neupraceme, ale upratuje nám človek, ktorý býva ďaleko od nás. A po
čase som sa dozvedel, že kovboja Ondreja inšpiroval smetiar Edko.
Dobro svojím uskutočňovaním skutočne rastie. Lebo inšpiruje. Je ako
kvasinka vhodená do múky s vodou. Tá kvasinka prekvasí celý kvas. Aj
dobro. Znásobuje sa. Dokonca som počul, že zodvihnutím jedného
papierika zo zeme dostaneme jednu dušu z očistca do neba. To povedal
jeden nemenovaný kňaz. No nestojí to aspoň za tento fakt chodiť a
zbierať zo zeme smeti? Verme, že dobro prináša len dobro. A znásobuje
sa už len jeho praktizovaním. Ako množiace sa bunky. Takto môžeme
inšpirovať k pomoci množstva duší z očistca, teda zo stravu očistenia
sa pred vstupom do neba. Niektorí sa tam dostanú. A potom čakajú naše
modlitby, aby tam neboli dlho. Keď som sa dopočul, že zdvihnutie
jedného papierika dokáže až toľkoto, tak som bol k upratovaniu
povzbudený ešte viac. S Božou pomocou sa nám podarilo upratať časti
niektorých ulíc. Či potrebujeme ďalších pomocníkov? Jasné. Pridáte sa?
Pomôžeme prírode, mestám, aby boli krajšie a dokonca aj dušiam v
očistci. Kontaktovať ma môžete cez moju spisovateľskú webovú stránku
www.torontonara.webnode.sk. Ďakujem za Vaše robenie dobra. Akékoľvek
dobro robíte vo svojich životoch, za to vám ďakujem.
PhDr. Michal Albert, PhD.
autor provokatívnych kníh a eko-aktivista, publikované 28. 2. 2016 v Martinsku a Bystricku
Pomôžme Monike vyhrať to! Ďakujem
Milí čitatelia. Prežila vážnu dopravnú nehodu. Opäť sa musela naučiť chodiť, myslieť, tvoriť. Dnes napísala knihu, ktorá kandiduje na titul Kniha Turca 2015.
Chcem, aby sme túto súťaž vyhrali ako odmenu pre ňu – za to, že je ukážkou bojovnosti a obetavosti. Prosíme zahlasujte za našu knihu Švédska šesťdesiattrojka. Link na hlasovanie je nižšie. Ďakujeme. Toronto Nara.Prosím, zahlasujte za našu knihu Švédska šesťdesiattrojka. Môžete zahlasovať po kliknutí na temto link: https://docs.google.com/forms/d/1DPF7SL9InBh8q3LV7sez_5JW7ge7BeqXyIIMU1WnB94/viewform?c=0&w=1 Ďakujem za Vašu podporu a hlasovanie v kategórii Beletria za Švédsku šesťdesiattrojku. V kategórii odborná literatúra si vyberte koho chcete.
Posledné kusy knihy Švédska šesťdesiattrojka kúpite v knihkupectve Panta Rhei vo Vašom meste. S pozdravom PhDr. Michal Albert, PhD., spisovateľ
Takúto nehodu Monika prežila - dočítate sa v tejto knihe na stiahnutie zadarmo Noc s gejšou - stiahni
Úryvok zo Švédskej 63-jky - časť manifestu
„Preambula
Oheň je už od nepamäti obrovským mementom. Nie je len záležitosťou fyzickou, ale je aj obrovskou duchovnou kreatúrou. Kreatúrou práve preto, lebo oheň má schopnosť tvoriť. Preto,
lebo aj samotným horením, ktoré sa môže javiť ako zničujúce a deštrukčné, vlastne tvorí. Tvorí preto a tým, že zahubí všetko slabé a zlé. Všetko to, čo stojí v ceste pokroku. Aj meteority, ktoré zasiahli zem kedysi, vytvorili oheň, ktorý zničil všetky dinosaury. A len vďaka tomu teraz žije ľudstvo. Oheň – ako taký – je teda kreatívny životabudič. Preto zákon č. 1. Usagiho horiaceho manifestu znie nasledovne:
Zákon č. 1: Knieža Oheň je kreátor. Z úcty k ohňu nazývame oheň kniežaťom. Následne predstavím ďalšie podstatné vlastnosti ohňa, ktoré ho predurčujú k tomu, že je vládcom života.“
"Úder" spáchaný v sídle bezdomovcov
Strata nádeje a hľadanie lieku
do Kuka. Zamýšľal som sa nad tým, prečo sú tieto relácie potrebné. A
nevyhnutné nie len pre detského diváka. Sú dôležité aj pre dospelého –
pre napumpovanie nádejou. Lebo jedným z najväčších hriechov dneška je
strata nádeje. Odopretie práva na nádej pre ľudí. Pre ľudí, ktorí
kedysi dúfali, verili. Dnes sú vnorení do apatie a beznádeje. Týka sa
to všetkých oblastí života vrátane tak dôležitej kultúry. Ak chcete s
niečím uspieť, musíte to podať cez krásny obal a samé sľuby, aby ste
tak dosiahli mantru zisku. A ak v niečom všeobecne nie je obal, alebo
zisk, hneď vás pošlú kade ľahšie. Chobotnica škvrnitá slávna, ktorú
tak rád spomínam aj preto, že ma vracia do detských čias a dáva mi
čriepky nádeje, si vymyslela pieseň a začala si ju veselo pospevovať.
Spieva v nej o tom, ako sa všetok život vlastne vytratil a nahradil ho
zhon za nákupmi. Zmyslom nášho života sa stali nákupné horúčky. Lebo
spoločnosť postavená na bezbrehom zisku v nás vzbudila chorobnú
závislosť od všeličoho možného, aby sme vďaka tomu vytvárali bezbrehé
zisky tým, čo to takto nastavili. A tak sa spoločnosť neštíti ani
toho, aby nám predávala drogy. Lebo každá závislosť je vlastne zlou
drogou. A keď zisky prestanú ísť, pôjde spoločnosť aj ďalej – drogy
začne predávať aj deťom. Už sa to aj deje. Koľké podniky nalejú
neplnoletým, alebo tolerujú to, že neplnoletý si najme plnoletú
spojku, ktorá mu drogu (napr. alkohol) kúpi. Môj najlepší kamarát
Ondrej B. mi raz povedal, že on mi nemôže dať žiadne istoty, ale môže
mi dať nádej. Lebo istoty máme len dve – smrť a dane – to už dodávam
ja. Vtedy som nerozumel o čom to „točí“. Hovoril som si, posmešne – čo
už môže byť na nádeji také skvelé? Ako mi nádej pomôže? Nuž postupne,
možno aj účinkovaním Ducha Svätého, som to pochopil. Veď my tu
kultúrne a sociálne žijeme v beznádeji. A všetci tí, ktorí beznádej
živia, všetci budú vydávaní na zodpovednosť, lebo živia pôdu pre
ďalšie a ďalšie poruchy spoločnosti. Bezbrehá ziskovosť resp.
závislosť od nepotrebných hmotných statkov je len jednou z príčin
beznádeje. Strata nádeje je veľmi vážnou pre fungovanie spoločnosti a
je úlohou nás všetkých – nie len psychológov, psychiatrov, kňazov,
animátorov, tvorcov, autorov... – pokúsiť sa robiť dennodenne všetko
pre to, aby sme nádej do našich životov vrátili. Možno aj pre to túžim
založiť novú detskú rozhlasovú reláciu – ktorá aj mňa aj ďalších,
vráti v zmysle Exuperyho tézy späť do detstva. Detstva plného nádeje.
Veď čo tak vrátiť si kúsok nádeje aj spomienkami na detské časy? Čo
tak vrátiť sa na sídliskové ihriská? Ide jar, bude hokejová eufória,
lebo majstrovstvá sveta v hokeji sa blížia, a deti sa budú chcieť
hrať. Čo tak zobrať unudené deti, ktorým pri videohrách končí nádej, a
vziať ich zahrať si skutočný hokej na ulicu? Tak, ako sme my hrávali s
pánom Krištofom, ktorý zbožňoval Montreal a išiel si s nami zahrať
vždy, keď mohol. Možnosti na vracanie nádeje môžeme tvoriť aj my sami
– vlastnou kreativitou.
PhDr. Michal Albert, PhD.,
autor kníh proti predsudkom, publikované v Martinsku 19. 2. 2016
Bol spáchaný ďalší tvrdý zelený úder
Tvrdý zelený úder na Rudohorskej ulici
Termíny ZELENÝCH ÚDEROV
(Ekologickej hliadky spisovateľa Toronta Naru)
Pre zmeny v počasí nastali aj zmeny termínov Tvrdých zelených úderov:
18. 2. 2016 štvrtok od 15:00 do 17:00 Rudohorská ulica, Banská Bystrica-Sásová
20. 2. 2016 sobota od 15:30 do 16:30 Rudohorská ulica časť 2.
22. 2. 2016 pondelok od 15:00 do 17:00 Lazovná ulica Banská Bystrica - centrum - likvidácia nelegálnej skládky - 1. časť.
25. 2. 2016 štvrtok od 15:00 do 17:00 Tatranská ulica, Banská Bystrica-Sásová
26. 2. 2016 piatok od 15:00 do 17:00 Sitnianska ulica, Banská Bystrica-Sásová
29. 2. 2016 pondelok od 15:00 do 17:00 Horná ulica Banská Bystrica - centrum - likvidácia nelegálnej skládky
1. 3. 2016 utorok od 15:00 do 17:00 Starohorská ulica, Banská Bystrica-Sásová
3. 3. 2016 štvrtok od 13:00 do 15:00 Lazovná ulica Banská Bystrica - centrum - likvidácia nelegálnej skládky - 2. časť.
Zúrivý záchranca kníh
Hosťom relácie Literárna čajovňa, ktorú moderujem, bol vzácny hosť PhDr. Štefan Hanakovič, starký mojej ženy. Pozrite si, teda vypočujte, čo povedal o Mečiarovi. Reláciu v archíve nájdete po kliknutí na tento link, po zrolovaní nižšie a po kliknutí tlačidla play pri najnovšej relácii. Je to jednoduché. Nájdite si chvíľku času, je to povzbudivé počúvanie o oddanom človeku, plne oddaného pre dôležité veci. https://www.slobodnyvysielac.sk/relacie/literarna-cajovna/ Je to o hodnotovo činnom bývalom riaditeľovi Spolku Svätého Vojtecha PhDr. Štefan Hanakovič – autorovi publikácií ako Dejiny Spolku svätého Vojtecha, Dejiny Slovenskej národnej knižnice. Dr. Hankovič je aj spoluator publikácie Senohrad 1135 – 2015, ale aj autor divadelnej hry či spoluautor hymny obce Senohrad. Na tomto odkaze sa dostanete aj k archívu tejto relácie. https://www.slobodnyvysielac.sk/relacie/literarna-cajovna/
Fuj, je to špinavé. Nehanbíte sa?
Takúto otázku nám položila jedna pani, keď sme zadarmo brigádovali v
Ružomberku a odstraňovali nanosené smeti z Hrabovského potoka. Táto
uštipačná otázka ma nemilo zaskočila. Takto je tento svet nastavený?
Že ten, ktorý pomáha, sa má hanbiť? Nemá sa, náhodou, hanbiť ten, čo
tam tie smeti vyhodil? No je tu skutočnosť: nie, ani náhodou sa nemá
hanbiť ten čo ich vyhodil, ale ten, čo ich upratuje a pomáha.
Aktivisti to často nemajú na ružiach ustlané. A ak si niekto naivne
myslí, že za aktivizmus ho budú nosiť na rukách, tak opak je pravdou.
Okolie bude buď neutrálne, alebo vám položí podobné otázky, aká je v
titulku tohto príspevku. Nuž, treba sa na to pripraviť. Ale tiež sa
tým netreba nechať odradiť. Veď nebyť aktivistov, tak mnohé veci by
viazli viac, mnohým veciam by sa darilo menej. My aktivisti sme
blázni, ale svet takýchto bláznov potrebuje. Pamätáte si na toho pána
odniekiaľ z východu, ktorého manželka si vytkla nohu na diere v strede
námestia? Tento pán sa nahneval, namiešal všetko potrebné na vznik
betónu a vo večerných hodinách tú dieru sám išiel zabetónovať.
Zadarmo. Aby pomohol okoliu. Za vlastné náklady, vlastnou pracovnou
silou. Nuž a mal za to problémy. Nuž, aké absurdné. Zadarmo pomohol a
potom ho za to úrady naháňali. Lebo vraj na to treba také a onaké
povolenie a treba pri tom dodržať takú a takú normu. Nuž, ale na
mieste je potom aj otázka: aká norma povoľuje mať v strede námestia
dieru, na ktorej si ľudia vytknú členky, alebo inak ublížia? Proste,
také malé Kocúrkovo. Aj preto sú aktivisti potrební. Pomáhajte nám v
našej činnosti, keď onedlho začneme čistiť zašpinené ulice. Pridajte
sa. Len tak, pre dobrý pocit, že sme niečo urobili pre rozoštvanie
demotivujúceho systému, ktorý nepochopiteľne káže položiť aktivistovi
otázku, či sa nehanbí. Ďakujem všetkým aktivistom, že spoločne
pomáhame robiť si život o niečo krajším a spoločne pomáhame bojovať s
nezmyselnými predsudkami. Termíny, kde a kedy budeme upratovať,
nájdete na mojej spisovateľskej stránke www.torontonara.webnode.sk,
budem však o nich hovoriť aj v mojej novej rozhlasovej relácii o
literatúre, ktorú mám tú česť moderovať. Aj tento priestor chce
očisťovať prostredie zloby, závisti, podrazov, pretože literatúra v
sebe skrýva veľa pohody, pochopenia, umenia, ale aj boja proti
predsudkom. Čas strávený pri knižke alebo pri pomoci ľuďom, nikdy
nemôže byť strateným.
PhDr. Michal Albert, PhD.,
autor provokatívnej beletrie, publikované v Martinsku a Bystricku 12. 2. 2016
Bitkári z hlavnej ulice v roku milosrdenstva
Broad Street Bullies, alebo po slovensky bitkári z hlavnej ulice.
Alebo inak - je to môj najobľúbenejší klub z kanadsko-americkej NHL
Philadelphia Flyers. Prečo tu spomínam klub z najslávnejšej hokejovej
ligy sveta? Nuž preto, lebo predsudok. Neraz sa ma známi pýtajú, prečo
fandím práve takýmto bitkárom. V boji proti predsudkom sa nám totiž aj
presne tento príklad môže javiť ako jeden z kľúčových. Totiž toto,
akési hanlivé pomenovanie Broad Street Bullies, získal klub v časoch,
keď sa jeho hokejisti vyznačovali obrovskou tvrdosťou hráčov. Myslím,
že to bolo práve v období, keď vyhrali slávny Stanley Cup – tuším
niekedy v 70. rokoch. Tento bitkársky predsudok sa s klubom nesie
dodnes, hoci realita súčasnosti je absolútne iná a tento klub dnes ani
nemá vo svojich radoch bitkársky typ hokejistu. Veď liga sa veľmi
zrýchlila, a tak sa v nej ujmú skôr hráči schopní rýchleho pohybu a
hokejovej kreativity, o ktorých sa nedá povedať, že by boli takzvanými
„chladničkami“. Letci zo slávneho amerického mesta, za ktorých v
minulosti hrával aj slovenský center Mišo Handzuš, sú dnes klubom s
úplne iným herným prejavom. Vo svojich radoch majú kreatívnych hráčov,
ako napríklad Giroux či Voráček. Teda žiadnych bitkárov. A bitku do
svojich herných prejavov zväčša nevpúšťajú ani ďalší hráči tohto klubu
z mesta bratskej lásky. No, ale predsudok bitkárstva sa s nimi ťahá až
dodnes. Hoci už bitkármi dávno nie sú. Ľudia si proste zvykli – a
nehľadajú ďalej. Týmto nechcem ospravedlňovať predsudky ako také,
naopak, chcem aj na tomto príklade poukázať na ich škodlivé
aplikovanie do našich životov. No čo je to hokejový predsudok oproti
predsudkom, s akými sa dennodenne stretáva množstvo ľudí? A práve aj
preto píšem provokatívne knihy, aby som prispel k odstraňovaniu
predsudkov a k čiastočnej záchrane ľudí nespravodlivo hodených cez
palubu. Lebo to chce Ježiš Kristus – aby sme sa zastali nespravodlivo
odsúdených. Aby sme v tomto mimoriadnom milosrdnom roku 2016 urobili
niečo milosrdné. A teda, nielen v tomto roku. Ale kedy je lepšie
začať, ak nie práve teraz? Mimochodom, 31. januára sme si pripomenuli
život svätého Jána Bosca – zakladateľa saleziánov. Aj tento svätec,
ktorý sa vzdal pohodlného miesta kňaza na bohatom grófskom dvore a
išiel robiť apoštola otrhaných, zafúľaných a neposlušných bitkárov z
turínskych predmestí, je ukážkou človeka, ktorý aplikoval
milosrdenstvo na úkor predsudku. To potrebujeme aj dnes – vykoreniť
predsudok a byť milosrdný k človeku, ktorý je nespravodlivo niekam
posúvaný. Don Bosco sa zastal takýchto tiež bitkárov z hlavnej ulice.
Nezľakol sa ich. Naopak, silou svojho srdca inšpirovaného Duchom
Svätým aplikoval na nich skutočné milosrdenstvo. Aj vďaka nemu sa
mnoho týchto bitkárov zmenilo a získalo nový zmysel života. Koľkí ho
aj dnes potrebujú. A my im ho môžeme pomôcť dať. Ale namiesto toho
niektorí len kývneme rukou, že my nič nezmôžeme. Nuž a práve tento
predsudok vytvára a podporuje ďalšie predsudky a aj zlé následky
predsudkov – v podobe bitkárov z hlavnej ulice, ktorí naďalej bitkármi
z hlavnej ulice zostanú. Hoci nimi možno vôbec nie sú. Ale vďaka
predsudku sa nimi možno reálne aj stanú. Ale na začiatku zla bol
predsudok. Teraz myslím nie tých hokejistov, ale tých uličníkov. Možno
sa už naozaj zlými chalanmi stali - lebo sme neaplikovali
milosrdenstvo. Veď kto sme my, aby sme súdili? Dokonca ani Ježiš
nesúdil a zastal sa prostitútky. Rok milosrdenstva je veľkou výzvou
pre nás – výzvou na očistenie mnohých, výzvou na pomoc mnohým. Je
škoda zostať pasívnym, keď môžeme urobiť tak veľa dobra – práve
likvidovaním predsudku a zastania sa osočeného. Máme v tomto oveľa
väčšiu moc, než si myslíme.
PhDr. Michal Albert, PhD.
spisovateľ. Publikované v Martinsku 6. 2. 2016
ROZPRÁVAL SOM SA SO SLOVENSKÝM DANOM BROWNOM
V mojej rozhlasovej show Literárna čajovňa som "vyspovedal" víťaza súťaže Kniha Záhoria, ktorú získal za svoju knihu Habánka - Vojtecha Czobora. Na tomto odkaze sa dostanete aj do archívu predošlých show Literárna čajovňa.
https://www.slobodnyvysielac.sk/podujatie/literarna-cajovna-4/?instance_id=3705
Ondrej Binder bol v TA3. Hovoril aj o tom, ako podnikateľ musí klamať, lebo tak je nastavený systém. DEMOTIVUJÚCO a deštrukčne. Od 1:10:18 začína hovoriť ONDREJ BINDER, kandidát na poslanca NR SR. Ďalej Ondrej hovorí od 1:41:30 o zdravotníctve.Od 1:56:20 hovorí o tom, ako bojoval za zachovanie školy v Banskej Štiavnici. Od 2:12:00 hovorí o tom, ako z negatívnych postáv vytvárame hrdinov a ako dovoľujeme, že deti sú otravované jedmi. Video nájdete na tomto linku: https://www.youtube.com/watch?v=py9ue6vKXa8
Literárna čajovňa - rozhlasová relácia T. Naru
Rozhlasová relácia o literatúre na www.slobodnyvysielac.sk každú stredu od 15:00
1. vydanie: hosť Marta Fartelová: moderuje Toronto Nara.
2. vydanie: hostia: Erika Jarkovská a Mgr. Ivana Janáková, moderuje Toronto Nara.
3. vydanie: hosťka Ruženka Scherhauferová, moderuje Toronto Nara.
4. vydanie: hosť Vojtech Czobor, moderuje Toronto Nara.
Originál-archív Literárnej čajovne nájdete tu. Kliknite na reláciu a pustite play nad zoznamom relácií.
Viete, aký slávny je Osmonoh?
Milí čitatelia. Tí z vás, ktorí už pravidelne čítate tieto moje
príspevky, ste sa už stretli s mojou/našou Chobotnicou slávnou. Tieto
moje príspevky chcú primäť ľudí k filozofickému zamysleniu sa nad
určitými javmi v živote, preto k tomu používam aj fiktívnu postavu
menom Chobotnica slávna, vďaka ktorej chcem poukázať na niektoré
dôležité veci.
V jednom príspevku som sa pomocou Chobotnice, mojej
fiktívnej kamarátky, snažil prinútiť ľudí zamyslieť sa nad otázkou, či sa nesmejeme, alebo neusmievame málo. Len tak sami pre seba. Čo je na tom zlé – usmiať sa? Len preto, že by nás označili za bláznov? Čo tam po tom, čo tam po predsudku. Myslieť treba na to, že smiech lieči – to vám povie každý lekár, lebo pozitívna nálada má skutočne aj dosah nad chorobami a pomáha pri ich prekonávaní. Aj placebo efekt je na tom postavený. O tom vlastne celý placebo efekt je. No Chobotnicu používam v týchto príspevkoch aj pre to, lebo, ako isto viete, snažím sa
bojovať proti predsudkom. A práve chobotnica je ideálnym príkladom
boja proti predsudkom. Veď si vezmite, ako je chobotniciam celého
sveta neprávom ublížené. Veď obraz chobotnice sa predsa používa ako
synonymum mafie. No a ako k tomu to malé osemnohé nevinné stvorenie
prišlo? Toto isté sa ma pýtala aj dnes, tá naša chobotnica, citujem:
„Nó, pravdaže. Povedz mi, akým právom ma všetci odsudzujú, pravdaže?
Čo mám ja s mafiou? Takto sa slávnou nikdy nestanem. Som urazená,“
povedala Chobotnica slávna a načim zastať sa jej. Veď je právom
urazená. Je to skutočne obrazom toho, ako predsudky vládnu svetom. Ak
sa raz nejaký pojem uzákoní ako spojený so zlom, hneď je to tak. Alebo
keď niekto o vás povie niečo zlé, ten druhý, namiesto toho, aby si to
overil, hneď tomu uverí. No možno aj pojmu chobotnica svitá na lepšie
časy. Paradoxne im môže pomôcť jazyková archaickosť. Na wikipédii je
totiž jasne napísané, že „chobotnica“ je archaický slovenský názov
rodov z čeľade osmonohovité a že dnes sa tieto rody volajú „osmonoh“.
Aj v po poľsky je chobotnica podobne – ośmiornica. (Pozn. autora: Inak
viete, ako sa povie ježko po poľsky? No predsa kaktus pochodowy;)
Takže riešenie pre našu slávnu Chobotnicu je také, že predsudok
zabijeme tým, že ju začneme volať „Osmonoh“. A pojem „Chobotnica“ tak
zostane na označovanie mafie. No žarty bokom. V tomto príspevku chcem
všetkých srdečne pozdraviť v novom roku a popriať vám veľa sily do
boja s predsudkami a nálepkami doby. Predsudky sú jednoducho elementom
veľmi škodlivým a je načim tento element postupne z našich životov
vymazávať. Skúsme to jednoducho už dnes – pozrime sa na predsudok
objektívne a pomôžme ľuďom v svojom okolí, ľuďom, ktorí sú neprávom
osočovaní, alebo len tak zanálepkovaní, že sú takí a onakí, lebo stará
Brtôšťočoková povedala. Pomôžme spoločnosti zbaviť sa predsudkov a
predsudkovému pohľadu na riešenie vecí. Pôjde to len postupne. Aj
preto aj ďalšia moja kniha bude práve aj o predsudkoch a boji proti
tomuto neduhu. No vidíte, už len začať volať Chobotnicu Osmonoh - aké
je ťažké. A je to práve pre zvyko-predsudok.
PhDr. Michal Albert, PhD., spisovateľ, publikované v Martinsku 29. 1. 2016